Kvalitné prosecco

Prosecco predstavuje ikonické talianske šumivé víno, ktoré v posledných desaťročiach dobylo svet svojou ľahkosťou a ovocnou sviežosťou. Jeho história však siaha hlboko do minulosti – už v časoch Rímskej ríše sa víno z oblasti okolo dedinky Prosecco pri Terste spomínalo pre svoju jedinečnú chuť. Moderná éra Prosecca sa začala v 19. storočí, keď taliansky enológ Antonio Carpenè zaviedol novú metódu druhotného kvasenia v nádržiach, známu ako Charmatova metóda. Táto inovácia umožnila vyrábať kvalitné perlivé víno rýchlejšie a lacnejšie než klasickou metódou vo fľaši, vďaka čomu sa Prosecco stalo dostupným pre široké vrstvy a nie len pre aristokraciu. V 20. storočí si Prosecco získalo obrovskú obľubu najprv v samotnom Taliansku – stalo sa neodmysliteľnou súčasťou aperitívnej kultúry v Benátkach (slávny koktail Bellini z Prosecca a broskyňového pyré vznikol už v roku 1948). V posledných rokoch sa tento šumivý pôžitok rozšíril po celom svete ako symbol talianskeho dolce vita – radosti zo života. Dnes je názov Prosecco chránený pôvodom (DOC a DOCG) a každá fľaša tak nesie kus histórie a remeselnej tradície severovýchodného Talianska.

Okrem prosecca ponúkame aj šampanské, červené a biele vína alebo širokú škálu iných vín – od nealko , nízkohistamínových, portských vín až po bio vína. Táto rozmanitosť zabezpečuje, že každý milovník kvalitného vína nájde to pravé pre každú príležitosť.

Používané odrody hrozna pre Prosecco

Prosecco sa vyrába prevažne z bielej odrody Glera, ktorá je dušou tohto vína. Glera (kedysi nazývaná aj Prosecco) poskytuje ľahké vína s vysokou aromatikou – prináša do pohára tóny zrelých hrušiek, zeleného jablka, bielej broskyne či akáciových kvetov. Podľa apelácie musí Glera tvoriť minimálne 85 % zmesi. Zvyšných pár percent môže dopĺňať viacero miestnych odrôd, ktoré dotvárajú charakter – napríklad Verdiso, Perera, Bianchetta Trevigiana alebo medzinárodne známe Chardonnay či Pinot Noir (Pinot Noir sa používa najmä na produkciu ružového Prosecca Rosé). Niektoré kvalitné Prosecco, najmä s označením DOCG, môžu byť vyrobené aj zo 100 % hrozna Glera, čo však kladie vysoké nároky na surovinu. Vo všeobecnosti odroda Glera dáva Proseccu jeho typickú sviežu ovocnosť a ľahký kvetinový buket, vďaka ktorým je tak lákavé pre milovníkov aromatických bielych vín.

Charakteristické znaky a chuťový profil kvalitného Prosecca

Prosecco je známe svojím nezameniteľne sviežim a hravým prejavom. Už pri naliatí zaujme živou iskrou bubliniek – Prosecco býva najčastejšie typu spumante (plne šumivé víno s tlakom okolo 3 barov) alebo frizzante (jemne perlivé s nižším tlakom). Vôňa Prosecca je ľahká a ovocná: cítiť v nej možno zelené jablko, hrušku Williams, biele kvety, lúčne bylinky a často aj nádych sladkého melónu či medovky. Na rozdiel od Champagne nemá Prosecco výrazné tóny kvasiniek alebo toastu – naopak, vyniká čistotou ovocia a kvetov, pretože dozrieva kratšie a bez kontaktu s kvasinkovým sedimentom. Chuť je svieža, s nižšou kyselinkou než šampanské, pôsobí jemne a harmonicky. Telo Prosecca je ľahké až stredné, s hladkou textúrou; v ústach vyznieva veľmi príjemne, nekomplikovane a povzbudzujúco. Často pocítite aj drobný mandľový záver, ktorý je pre Prosecco typický (najmä v suchších verziách). Vďaka svojmu ovocnému a prístupnému charakteru Prosecco osloví bežného konzumenta hľadajúceho osvieženie, no aj znalca oceniaceho jeho čistotu a pôvab.

Rozdiely v stupňoch sladkosti Prosecca

Aj Prosecco sa ponúka v rôznych štýloch podľa obsahu cukru, hoci kategórií je o čosi menej než pri Champagne. Najsuchejšie Prosecco nesie označenie Brut, čo znamená, že obsahuje do ~12 g/l cukru. Napriek nízkemu cukru pôsobí vďaka svojim ovocným tónom často ľahko nasládlo, no celkovo je svieže a suché. Tradičným a veľmi obľúbeným štýlom je Extra Dry, ktorý obsahuje 12–17 g cukru na liter. Extra Dry Prosecco je chuťovo hladšie, s jemným sladkastým dojmom – mnohí ho považujú za ideálnu rovnováhu medzi sviežosťou a lahodnosťou. Označenie Dry (niekedy aj Sec) pri Proseccu paradoxne znamená najsladší bežne dostupný variant (17–32 g cukru). Dry Prosecco je výraznejšie sladké, s medovými a kvetovými podtónmi – výborne dopĺňa ovocné dezerty či jemné syry. Ešte sladšie kategórie ako Demi-Sec sa u Prosecca takmer nevyskytujú, keďže primárnym štýlom je ľahkosť a pitelnosť. Voľba správnej sladkosti závisí od príležitosti: Prosecco Brut a Extra Dry sú skvelé ako aperitív a k jedlu, zatiaľ čo Prosecco Dry sa hodí aj samostatne pre tých, ktorí preferujú sladší profil alebo k dezertom.

Proces výroby Prosecca – Charmatova metóda

Tajomstvo prístupnej ceny a sviežeho charakteru Prosecca spočíva v jeho výrobnom postupe. Vína Prosecco sa takmer vždy vyrábajú Charmatovou metódou (známou aj ako metóda Martinotti alebo jednoducho tanková metóda). Na začiatku sa podobne ako pri iných vínach vyrobí tiché biele víno – základ z odrody Glera (prípadne s prímesou ďalších odrôd). Po vykvasení a vyčírení tohto základu prichádza kvasenie druhotné, ale nie vo fľaši, ale vo veľkých nerezových tankoch schopných odolať tlaku. Vinári pridajú do tanku kvasinky a cukor a nádrž hermeticky uzavrú. Za kontrolovanej teploty potom prebehne druhotné kvasenie v týchto autoklávoch – trvá spravidla niekoľko týždňov, čím je podstatne kratšie než niekoľkoročné kvasenie a zrenie Champagne vo fľaši. Po dosiahnutí požadovaného tlaku a obsahu alkoholu sa víno prudko schladí, aby sa kvasenie zastavilo. Nasleduje filtrovanie a stáčanie hotového šumivého vína do fliaš za tlaku, aby bublinky neunikli. Na záver sa pridá expedičný likér (dosage) na doladenie sladkosti – tým sa stanoví, či výsledné Prosecco bude Brut, Extra Dry alebo Dry. Charmatova metóda je menej nákladná a zdĺhavá ako tradičná, vďaka čomu je Prosecco cenovo výhodnejšie. Zároveň umožňuje vyniknúť čerstvým ovocným arómam – keďže víno nezreje dlhodobo na kvasinkách, zostáva plné sviežosti a primárnych tónov hrozna. Niektoré špeciálne Proseccá (najmä menší výrobcovia v oblasti Valdobbiadene) experimentujú aj s tradičnou metódou alebo so sur lie štýlom (tzv. „Col Fondo“ – fľaša s kalom bez degoržovania), no drvivá väčšina Prosecca na trhu pochádza práve z Charmat procesu. Výsledkom je ľahký a moderný štýl šumivého vína, ktorý si zachováva autentický charakter odrody Glera a terroiru Benátska.

Správna teplota a spôsob podávania Prosecca

Prosecco je najlepšie dobre vychladené, aby vynikli jeho osviežujúce vlastnosti. Odporúčaná teplota podávania je okolo 6–8 °C, čiže o trochu chladnejšie než robustné šampanské. Pred otvorením nechajte fľašu dostatočne schladiť v chladničke (aspoň 2–3 hodiny) alebo rýchlejšie v ľadovom kúpeli (~20 minút). Otváranie Prosecca prebieha podobne ako pri Champagne – opatrne uvoľnite agrafu (drôtik) a pomaly otáčajte fľašou (alebo zátkou) až kým korková zátka s charakteristickým plesknutím nepovolí. Prosecco sa tradične podáva do úzkych fliaut, ktoré zdôraznia jeho perlenie. Môžete však použiť aj širší tulipánový pohár, ktorý umožní lepšie precítiť arómu – najmä pri kvalitnejších Proseccách DOCG. Vďaka svojmu priateľskému charakteru sa Prosecco výborne hodí ako aperitív – podávané samotné poteší hostí na začiatku posedenia. Tiež je obľúbeným základom pre koktaily: skúste ho v miešanom nápoji Aperol Spritz (Prosecco, Aperol a sóda s pomarančom) alebo v elegantnom Bellini. Prosecco sa svojou ľahkosťou a ovocnou chuťou prispôsobí rôznym kulinárskym kombináciám – podávajte ho k ľahkým jednohubkám, morským plodom, šalátom či mladým syrom. Vždy servírujte Prosecco čerstvo otvorené; ak by náhodou fľaša nezmizla celá, uzavrite ju špeciálnou zátkou na šumivé vína a dopite ideálne do nasledujúceho dňa, aby ste nestratili cenné bublinky.

Odporúčania pre skladovanie Prosecca

Prosecco je typicky víno na skorú spotrebu, preto dlhé archivovanie nie je potrebné ani vhodné. Aby ste si ho však vychutnali v optimálnej kondícii, uchovávajte fľaše na chladnom a tmavom mieste. Ideálna je stabilná teplota okolo 8–12 °C. Na rozdiel od tichých červených vín či Champagne, Prosecco nemá úžitok zo zrenia v fľaši – naopak, najviac zažiari čerstvé, ideálne do 1–2 rokov od výroby. Pri dlhšom skladovaní by sa mohla vytrácať jeho intenzívna aromatika a sviežosť. Fľaše Prosecca môžu byť uzavreté klasickou zátkou s agrafou (pre spumante) alebo aj korunkovým uzáverom či skrutkovacím uzáverom (častejšie pri frizzante verziách). Ak ide o korkovú zátku, skladujte fľaše naležato, aby korok zostal vlhký. Pri skrutkovacích uzáveroch to nie je nutné – vtedy môžete fľaše nechať aj nastojato. Dôležité je vyhnúť sa miestam s vysokými teplotami (napr. kuchynská linka pri sporáku či auto v lete) a takisto miestam, kde na fľaše svieti priame slnko – UV žiarenie môže víno znehodnotiť. Ak plánujete Prosecco podávať na oslave, môžete ho skladovať v predstihu v chladničke, ale nie dlhšie než pár týždňov – chladničkové prostredie je suché a dlhodobo by mohlo vysušiť korok. Všeobecne však Prosecco nenechávajte ležať ladom – jeho mladá krása je prchavá, preto si ho doprajte čím skôr a každá otvorená fľaša urobí bežný deň o čosi slávnostnejším.